Neomylné inštitúcie a medvede

Neomylné inštitúcie a medvede
Author	Juraj Lukáč
Date	2004-11-01
Source	Literární noviny
Genre	tisk
Respondent

Holosečemi zničené slovenské lesy se stále vyvážejí pod dohledem státních orgánů do zahraničí. Špatný stav lesů, způsobený tragickým lesním hospodařením, se před veřejností zdůvodňuje výmluvami na emise. Lesní podniky žádají státní dotace na „škody“ v lesích a přitom likvidují velké predátory, kteří by mohli tyto škody snižovat. Těží se v rezervacích i národních parcích. Na tento neudržitelný stav kontinuálně upozorňují různé občanské iniciativy. Jednou z nejznámějších je lesoochranářské sdružení VLK, jehož akce na adopci stromů a následné vyhlášení soukromé přírodní rezervace jsou známy i v České republice, stejně jako kampaň za ochranu vlků a medvědů. Text náčelníka tohoto sdružení, který dnes otiskujeme, se může dobře vztáhnout i na stále pokračující zápas o lesy šumavské a o naše, také dle českých mysliveckých bouchalů „přemnožené“, rysy.

Väčšina ľudí si myslí, že už všetko poznáme. Keď som mal pätnásť, myslel som si to tiež. Ak niečo neviem ja, určite sa niekde nachádza špecialista, ktorý odpovie na všetky moje otázky z toho či onoho odboru. Iracionálna viera v starších a múdrejších má svoje evolučné korene. Určite sa väčšine detí oplatilo počúvať rodičov, ktorí ich varovali pred chytaním jedovatej kobry do ruky. Tí, ktorí testovali pravdivosť tohto varovania, nemajú medzi nami svojich potomkov. Inštitúcie rôzneho typu - cirkev, štátne orgány či vedecké spoločnosti - sa za niekoľko tisíc rokov existencie veľkých ľudských sociálnych skupín naučili túto genetickú danosť, vieru v starších a múdrejších, efektívne zneužívať.

Už Martin Heidegger v spise Sein und Zeit zavádza pre túto duchovnú totalitu pojem verejný anonym. Neomylné inštitúcie, ktoré vedia najlepšie, ako sa máme slušne správať, ba čo viac, vedia, ako sa má slušne správať celý okolitý svet. Ak sa budeme správať podľa morálky určenej neomylnou inštitúciou, budeme ušetrení nepríjemností. Ak by sa ale okolitý svet správal ináč ako popisujú (vedecké) zákony neomylných inštitúcií, zasiahne tvrdá ruka verejného anonymu.

Myslel som si, že existencia neomylnej inštitúcie je záležitosťou temného stredoveku a nedávno padlého socializmu. Že sa dávno minuli časy, keď cirkev presvedčila Galilea Galileiho, že so svojím zákonom voľného pádu nemá pravdu. Že už nezažijem časy podobné tým, keď francúzska akadémia vied desaťročia odmietala prijať Newtonov gravitačný zákon, pretože nie je možné, aby dve mŕtve telesá o sebe vedeli a navzájom sa priťahovali. Že minula doba, keď bol Giordano Bruno upálený vďaka neomylnej inštitúcii len preto, že tvrdil, že nekonečnými schopnosťami nadaný Boh nemohol stvoriť konečný Vesmír. Že sa Boh musel realizovať nekonečným dielom – nekonečným Vesmírom.

To všetko sa stalo pred zrakmi mlčiacej väčšiny, ktorá vďaka svojim genetickým danostiam, pod vládou verejného anonymu, verila v neomylnosť oficiálnych inštitúcií. Tá mlčiaca väčšina je tu ale stále a s ňou aj neomylné inštitúcie. Vedecké inštitúcie novodobého kapitalizmu vedia najlepšie, že lykožrút je premnožený a táto pliaga sa dá zlikvidovať jedine ťažbou rezonančného dreva z tatranských rezervácií.

Verejný anonym vie najlepšie, koľko je u nás medveďov (predsa v roku 2000 ich bolo 1467 kusov, vy to neviete?) či vlkov (v roku 2000 ich bolo 1281 kusov) a ako s nimi naložiť. Keď sa naivne spýtam, na základe čoho vedecká ustanovizeň navrhuje odstreliť 10 % nimi predpokladaného stavu, tak sa dočkám odpovede: "no predsa na základe práce: HELL, P., SABADOŠ, K., 1993: Zhodnotenie úlovkov medveďov hnedých v západných Karpatoch v rokoch 1980-1991. Folia Venatoria, 23: 183-200." Odpoveď formuloval samozrejme autor spomínaného diela. Keby poznal históriu, vedel by, že jeho predchodcovia veľmi podobne argumentovali citáciami z Aristotela, keď presviedčali Galilea a Bruna.

A keď dnes Galileo Galilei alebo Giordano Bruno nahlas povedia, že predsa nik nemohol takto presne sčítať šelmy, a že keby boli tieto údaje pravdivé, sú dávno na Slovensku zlikvidované všetky jelene, neomylná inštitúcia zdvihne varovne obočie. Ide predsa o milióny korún pre kamarátov v poľovných združeniach za zastrelených medveďov. A keď novodobí kacíri bránia prirodzené lesy pred chamtivým drevospracujúcim priemyslom a lesné bytosti pred jedovatými pesticídmi, musí nasledovať trest verejného anonymu. Trebárs vo forme trestného oznámenia pre šírenie poplašnej správy. Verejný anonym vie veľmi dobre, že mlčiaca väčšina má v génoch iracionálnu vieru v starších a múdrejších a bude skutočne ticho.

Áno, verejný anonym tvrdí, že lykožrút zožerie všetky lesy a vlci všetkých jeleňov, pretože je to „vedecky dokázané“. Rovnako ako bolo „vedecky dokázané“ to, že nemôže platiť Newtonov gravitačný zákon, pretože nie je možné, aby dve mŕtve telesá o sebe vedeli a navzájom sa priťahovali. Áno, neomylná inštitúcia tvrdí, že je „vedecky dokázaná“ nutnosť odstreliť sto medveďov ročne, pretože tie sa nesprávajú podľa uznaných populačných rovníc. Rovnako ako sa podľa Galileiovho zákona voľného pádu nesprávali kamene, keď ich cirkev hádzala zo šikmej veže v Pise. Nakoniec sa ale ukázalo, že kamene dodržujú fyzikálny zákon voľného pádu, Newtonov gravitačný zákon platí a dokonca, že predmety ťažšie ako vzduch môžu lietať. Ukázalo sa, že v hre bolo niečo úplne iné.

Musím teda pripomenúť, že jedinú zbraň, ktorú máme my všetci v boji s neomylnými inštitúciami a verejným anonymom, je upozorňovať na ich prítomnosť a zbavovať ich anonymity. Verejne sa teda pýtam vedeckých inštitúcií a štátnych orgánov: "Viete, kto a za koľko strieľa našich medveďov a vlkov?"

A keďže je opakovanie matkou múdrosti, opakujem: Väčšina ľudí si myslí, že už všetko poznáme. Keď som mal pätnásť, myslel som si to tiež. Ak niečo neviem ja, určite sa niekde nachádza špecialista, ktorý odpovie na všetky moje otázky z toho či onoho odboru. Nenachádza sa.

Autor je elektrotechnický inženýr, praktický vlkolog a náčelník lesoochranářského sdružení VLK (www.wolf.sk).