V NP Šumava sa ponechanie na samovývoj po veternej kalamite osvedčilo
| V NP Šumava sa ponechanie na samovývoj po veternej kalamite osvedčilo | |
|---|---|
| Author | TASR |
| Date | 2008-11-02 |
| Source | TASR |
| Genre | internet |
| Respondent | |
Bratislava – V českom Národnom parku Šumava sa päť najcennejších lokalít ponechalo po veternej kalamite v roku 2007 na samovývoj. „Príroda nám ukázala, že v horských polohách to naozaj nevieme urobiť lepšie jako ona,“ uviedla pre TASR námestníčka riaditeľa parku Zdenka Křenová. Na miestach, kde sa kalamitné drevo nevyťažilo, zaznamenali pracovníci parku zmladenie a dnes tu možno nájsť stromy vysoké od 30 do 50 centimetrov.
„Máme dostatok dôkazov o tom, že nová generácia lesa je tu zaistená a že obnova je dostatočne silná,“ zhrnula.
Vysvetlila, že v Českej republike sa ochrana území diferencuje na tri zóny, pričom najprísnejšia ochrana platí v prvej zóne. Vysokohorské lokality, v ktorých sa nezasahovalo, sa nachádzali v prvej aj druhej zóne. V nevyťažených polomoch došlo k vyrojeniu lykožrúta v roku 2007 a v tomto roku nalietaval podkôrnik na okrajové porasty. „Lokality bezzásahovosti sa vybrali tak, aby bola zaistená ich prirodzená obnova,“ poznamenala. Podľa jej slov procesy obnovy v horských smrečinách dávajú základ na lepšiu obnovu ekosystému.
V okrajových zónach parku sa zrealizovali opatrenia na zastavenie šírenia lykožrúta za hranice rezervácie. „Kalamitné drevo sa vyťažilo a vytvořilo sa nárazníkové pásmo, ktoré malo chrániť okolité hospodárske lesy,“
priblížila Křenová. V priestore medzi okrajovou zónou a jadrovými územiami sa využili feromónové lapače na zníženie populácie lykožrúta a realizovalo sa aj odkôrňovanie stromov. Na územiach s najnižšou ochranou využila správa parku aj lokálne chemické postreky.
Postreky sa lokálne aplikovali na kmene, pričom sa nesmeli realizovať v lokalitách, kde by mohlo dôjsť ku kontaminácii vlhkých stanovíšť, upozornila Křenová. Letecká aplikácia chemických prípravkov sa nevyužívala, pretože znamená výrazne negatívne ovplyvnenie prostredia.
„Pre nás by bolo neakceptovateľné použiť leteckú aplikáciu tak, ako sa to urobilo v Nízkych Tatrách,“ povedala a dodala, že v minulosti sa plošné postreky na zníženie populácie lykožrúta neosvedčili.
Slovenskí environmentalisti dlhodobo trvajú na ponechaní kalamity na samovývoj v 5. stupni ochrany a nepoužívaní chemikálií v národných parkoch. Podľa nich podkôrnikové kalamity trvajú od vzniku vhodných podmienok na rozmnoženie lykožrútov päť až sedem rokov, na Slovensku takáto situácia nastala po veternej smršti v novembri 2004. Július Novotný z Národného lesníckeho centra si myslí, že je mimoriadne naivné rozprávať, že kalamita potrvá takýto čas, lebo potom už nebude čo riešiť. „Lykožrút sa zastaví, tak ako v Čechách, v momente, keď už nebude nič zelené,“ upozornil 20. októbra s dôvetkom, že je to posledné, čo Slovensko potrebuje.
